Môže si spoluvlastník zriadiť vecné bremeno (napríklad právo doživotného bývania) na nehnuteľnosti, ktorej časť sám vlastní?
Otázka, či možno zriadiť vecné bremeno v prospech spoluvlastníka zaťaženej nehnuteľnosti, nie je v rozhodovacej praxi slovenských a českých súdov posudzovaná jednotne. Podľa rozsudku Mestského súdu v Prahe sp. zn. 33 Ca 110/1998 platí, že vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech spoluvlastníka zaťažovanej nehnuteľnosti.
Na druhej strane judikatúra Najvyšší súd SR pripúšťa výnimky. V rozsudku sp. zn. 8 Sžo 98/2010, vychádzajúcom aj z rozhodnutia R 45/1986, súd konštatoval, že nemožno vylúčiť zriadenie vecného bremena v prospech osoby, ktorá je zároveň spoluvlastníkom nehnuteľnosti, najmä ak ide o situáciu, keď pôvodný vlastník prevedie časť nehnuteľnosti a ponechá si spoluvlastnícky podiel. V takom prípade si môže zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. užívanie celej veci), a to aj s účinkami voči právnym nástupcom druhého spoluvlastníka. Najvyšší súd SR zároveň zdôraznil, že zriadením vecného bremena v prospech spoluvlastníka nedochádza k splynutiu práva a povinnosti. Obsah spoluvlastníckeho práva je totiž odlišný od obsahu práva z vecného bremena – napríklad právo doživotného bývania poskytuje oprávnenej osobe širšiu a špecifickú ochranu, ktorá zo samotného spoluvlastníctva nevyplýva. Záverom možno uviesť, že hoci všeobecne platí, že vecné bremeno sa zriaďuje v prospech inej osoby než vlastníka zaťaženej veci, judikatúra pripúšťa jeho zriadenie aj v prospech spoluvlastníka, ak to má racionálny právny dôvod a sleduje ochranu jeho oprávnených záujmov, najmä vo vzťahu k budúcim nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu.
Potrebujete pomôcť?
Zastupujeme klientov v súdnych sporoch týkajúcich sa vecných bremien a nehnuteľností, pripravujeme a revidujeme zmluvnú dokumentáciu a poskytujeme odborné právne poradenstvo vo všetkých štádiách riešenia prípadu.
Kontaktujte nás pre nezáväznú konzultáciu.
