Zistite, do akej výšky dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, ako notár zisťuje a rieši sporné pohľadávky veriteľov a prečo sa veriteľ musí domáhať svojho nároku žalobou o zaplatenie, nie určovacou žalobou.
Spolu s aktívami prechádzajú na dedičov aj dlhy poručiteľa. Okrem toho vzniká dedičom aj samostatná povinnosť znášať primerané náklady spojené s pohrebom. Rozsah tejto zodpovednosti však nie je neobmedzený.
Podľa § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva – ide teda o obmedzenú zodpovednosť. Za uspokojenie veriteľov poručiteľa však dedič zodpovedá nielen majetkom, ktorý zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom, keďže zdedený a vlastný majetok dediča v procese dedenia splynú.
Výnimočne sa dlhy poručiteľa hradia výlučne z majetku patriaceho do dedičstva – napríklad ak sa nepatrný majetok vydá osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, alebo ak sa veritelia a dedičia dohodnú na prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov, prípadne v rámci likvidácie dedičstva.
V prvej fáze dedičského konania notár okrem okruhu dedičov zisťuje aj majetok poručiteľa, a to v súčinnosti s účastníkmi konania, ale aj prostredníctvom tretích subjektov a dožiadaní príslušným orgánom. Dlhy poručiteľa notár zisťuje najmä nahliadnutím do verejných registrov – napríklad do časti „C" listu vlastníctva (ťarchy), Centrálneho depozitára cenných papierov, Notárskeho centrálneho registra záložných práv, Obchodného registra a ďalších.
Ak o to požiada čo i len jeden z dedičov, notár musí veriteľov vyzvať (tzv. konvokácia), aby mu v lehote najmenej jedného mesiaca oznámili svoje pohľadávky. Túto výzvu zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke súdu aj na webe Notárskej komory SR. Ak si veriteľ svoju pohľadávku v tejto lehote neuplatní, jeho právo tým nezaniká – ide totiž len o postup na zistenie dlhov, nie o lehotu, ktorej zmeškanie by pohľadávku premlčalo. Veriteľ sa navyše môže do dedičského konania prihlásiť aj bez toho, aby notár výzvu zverejnil – stačí, že sa o smrti svojho dlžníka dozvie.
Medzi bežné dlhy patrí napríklad nedoplatok na daniach, na zdravotnom alebo sociálnom poistení, či záväzok z úveru alebo pôžičky.
Na zaradenie pohľadávky veriteľa do pasív dedičstva je potrebný súhlas dedičov. Ak dedičia dlh neuznajú – teda nesúhlasia s jeho zaradením do zoznamu pasív – ide o tzv. sporný dlh. Dôvodom nesúhlasu môže byť napríklad spochybnenie pravosti pohľadávky, jej výšky, splatnosti alebo právneho dôvodu jej vzniku.
O spor v pravom zmysle ide vtedy, keď majú účastníci konania protichodné tvrdenia, ktoré sú rozhodujúce pre záver, či dlh skutočne patril poručiteľovi. Ak sa nezhoda týka len okolností, ktoré nie sú z právneho hľadiska podstatné, o spor o pasívum dedičstva nejde.
Ak majú účastníci len odlišný názor na to, či dlh poručiteľovi patril, musí o tom rozhodnúť notár. V ostatných prípadoch notár podľa § 198 Civilného mimosporového poriadku (CMP) len zaznamená spornosť a pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na spornú pohľadávku neprihliada.
Veriteľ, ktorého pohľadávka nebola do dedičstva zaradená, sa môže mimo dedičského konania domáhať svojho nároku samostatnou žalobou o zaplatenie podľa § 137 písm. a) CSP. Keďže nejde o spor vyvolaný dedičským konaním, notár veriteľa neodkazuje na podanie žaloby v určenej lehote (tak ako je to pri spore o dedičské právo podľa § 194 CMP) – veriteľ tak môže urobiť kedykoľvek, bez potreby čakať na notára.
Ak už bolo o nároku veriteľa právoplatne rozhodnuté pred skončením konania o dedičstve, notár je povinný toto rozhodnutie zohľadniť a pohľadávku riadne zaradiť do súpisu pasív dedičstva.
Veriteľ poručiteľa sa musí domáhať ochrany svojho nároku klasickou žalobou na splnenie povinnosti (§ 137 písm. a) CSP), nie určovacou žalobou (§ 137 písm. c) CSP) – tá totiž nie je spôsobilá spor medzi stranami s konečnou platnosťou vyriešiť. Postavenie veriteľa ako žalobcu totiž nie je neisté, a použitie určovacej žaloby by len viedlo k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Neobstojí ani argument, že naliehavý právny záujem veriteľa na určení vyplýva priamo z § 212 ods. 1 CMP. Veriteľ poručiteľa je totiž účastníkom dedičského konania len v presne vymedzených prípadoch (§ 168 CMP):
Mimo týchto prípadov veriteľ účastníkom dedičského konania nie je, má však možnosť uplatniť svoje právo samostatnou žalobou na súde.
Keďže dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, v praxi sa môže stať, že niektoré pohľadávky veriteľov nebudú uspokojené vôbec, alebo nie v plnej výške. V rozsahu neuspokojenej časti pohľadávky dedič nemá postavenie procesného nástupcu poručiteľa – súd by preto mal žalobu v tejto časti zamietnuť. Ak dedič nadobudol celý majetok po poručiteľovi a tento v plnej výške použil na úhradu prednostných pohľadávok (napríklad zabezpečených záväzkov), nemá postavenie procesného nástupcu vôbec, a preto nemôže byť v ďalších sporoch o zostávajúce dlhy pasívne vecne legitimovaný.
Odmietajú dedičia uznať Váš nárok voči poručiteľovi, alebo naopak, čelíte ako dedič neuznanému dlhu? Posúdime Vašu situáciu a pripravíme žalobu na uplatnenie alebo obranu Vášho nároku.
Dohodnite si nezáväznú konzutláciu.
