Tretia časť série o spore o nehnuteľnosť v dedičstve. Zistite, kto je oprávnený podať žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva, a prečo súdy vyžadujú, aby v konaní vystupovali všetci dedičia spoločne.
V predchádzajúcich častiach sme si vysvetlili, o aký typ žaloby ide a ktorý súd je príslušný ju prejednať. V tejto časti sa pozrieme na to, kto je oprávnený takúto žalobu podať a kto musí byť žalovaný – teda na otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie.
Aktívne legitimovaným subjektom – teda tým, kto môže žalobu podať – je dedič poručiteľa (prípadne osoba, ktorá prichádza do úvahy ako dedič), ktorý tvrdí, že určitá vec mala byť zaradená do súpisu aktív dedičstva, hoci zaradená nebola.
Pasívne legitimovaným subjektom – teda tým, koho treba žalovať – môže byť buď dedič, alebo aj tretia osoba, ktorá dedičom nie je, ale je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník spornej nehnuteľnosti.
Keďže ide o určovaciu žalobu, žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na určení. Takýto záujem môže mať aj veriteľ poručiteľa. Ak je vlastnícke právo inej osoby (nie žalobcu) zapísané vo verejnom registri, naliehavý právny záujem na určení je daný vždy.
Zložitejšia otázka nastáva vtedy, keď je dedičov viac. Z ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov vyplýva, že ak je dedičov viac, musia v konaní vystupovať všetci spoločne – súdy ich považujú za tzv. nerozlučných (nútených) spoločníkov. Ak žalobu nepodajú všetci dedičia spoločne, súdy ju spravidla pre nedostatok vecnej legitimácie zamietajú.
Túto prax potvrdilo viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR. Ústavný súd SR napríklad uviedol, že keďže dedičia sa až do vydania uznesenia o dedičstve považujú za podielových spoluvlastníkov celého majetku a sú z právnych úkonov týkajúcich sa vecí patriacich do dedičstva zaviazaní spoločne a nerozdielne, majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Zároveň však platí, že zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie nebráni tomu, aby dedičia neskôr podali novú žalobu so správnym okruhom účastníkov.
Napriek tejto ustálenej praxi existujú aj právne názory, ktoré ju spochybňujú, a to najmä z týchto dôvodov:
Týmito argumentmi sa čiastočne zaoberal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach z roku 2019, žalobcovia však so svojou argumentáciou neuspeli – súd potvrdil, že v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia byť účastníkmi konania všetci dedičia poručiteľa.
Napriek tejto ustálenej judikatúre zastávame názor, že dedičia by v tomto type konania mali mať postavenie samostatných spoločníkov a žalobu by mal byť oprávnený podať čo aj len jeden z nich.
V praxi, ak medzi dedičmi nepanuje zhoda na tom, či a ako žalobu podať, sa ako vhodné riešenie javí uviesť tých dedičov, ktorí sa nechcú pripojiť na stranu žalobcu, na stranu žalovaných. Týmto spôsobom sa dá požiadavka na účasť všetkých dedičov v konaní splniť aj napriek tomu, že medzi nimi nie je jednotný názor.
Zvažujete žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, a nie ste si istí, kto všetko musí byť účastníkom konania? Posúdime okruh dedičov vo Vašom prípade a pripravíme žalobu tak, aby ju súd nezamietol pre nedostatok vecnej legitimácie.
Kontaktujte nás pre nezáväznú konzultáciu.
