Spor o určenie, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva: trovy konania a súdny poplatok (7. časť)

V predchádzajúcich častiach sme rozobrali charakter tejto žaloby, príslušnosť súdu, otázku vecnej legitimácie, neodkladné opatrenie aj formuláciu žalobného návrhu. V tejto záverečnej časti sa pozrieme na praktickú stránku veci – koľko takéto konanie stojí, teda na odmenu advokáta podľa vyhlášky a súdny poplatok.

Prečo je dôležité ustáliť charakter tejto žaloby

To, ako súdna prax nahliada na charakter tejto žaloby, nemá vplyv len na správnu formuláciu žalobného návrhu, ale aj na to, z čoho sa vypočíta odmena advokáta a súdny poplatok.

Na základe analyzovanej rozhodovacej praxe sme dospeli k záveru, že nejde o žalobu o určenie vlastníckeho práva – a to ani vo vzťahu k poručiteľovi, ani vo vzťahu k dedičom. Vo vzťahu k poručiteľovi preto nie, lebo smrťou stratil právnu subjektivitu a v čase rozhodnutia už nie je subjektom práva. Vo vzťahu k dedičom preto nie, lebo tí nemajú žiaden právny titul, na základe ktorého by si mohli vlastnícke právo nárokovať – jediným právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti patriacej do dedičstva je totiž až uznesenie o dedičstve.

Rozhodnutie o tom, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva (resp. že bola vo vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti), teda priamo nezakladá vlastnícke právo žalobcu. Ide skôr o vyriešenie predbežnej otázky, ktorá je dôležitá pre následné dedičské konanie.

Ako sa počíta odmena advokáta

Keďže nejde o žalobu o určenie vlastníckeho práva, pri výpočte tarifnej odmeny advokáta nemožno vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá má patriť do dedičstva (§ 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov).

Namiesto toho sa použije § 11 ods. 1 písm. a) tejto vyhlášky – teda pravidlo pre prípady, keď nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje jednu trinástinu tzv. výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. K tejto odmene patrí advokátovi za každý úkon právnej služby aj:

• režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu,
• náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú (aj začatú) polhodinu.

Vo väčšine prípadov si však advokát s Vami dohodne hodinovú sadzbu ale fixnú sumu.

Ako sa počíta súdny poplatok

Z rovnakého dôvodu sa aj súdny poplatok v tomto type konania nepočíta z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu (ako by to bolo pri určení vlastníckeho práva). Podľa sadzobníka súdnych poplatkov (príloha k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) sa v tomto prípade uplatní pevná sadzba vo výške .