Osoby, ktorých rodič, starý rodič alebo prastarý rodič bol československým občanom narodeným na území Slovenska, môžu požiadať o slovenské občianstvo bez predchádzajúceho pobytu na Slovensku. Musia však preukázať rodinnú väzbu na predka a splniť ostatné zákonné podmienky; občianstvo sa neudeľuje automaticky. Žiadosť možno podať aj prostredníctvom slovenského zastupiteľského úradu v zahraničí. Pri príprave žiadosti je kľúčové zabezpečiť správne historické a matričné dokumenty preukazujúce pôvod žiadateľa.
Slovenské štátne občianstvo možno za určitých podmienok nadobudnúť aj na základe pôvodu, teda prostredníctvom rodiča, starého rodiča alebo prastarého rodiča. Nejde však o automatické nadobudnutie občianstva a samotný slovenský pôvod predka ešte neznamená, že žiadateľ občianstvo získal alebo že mu bude bez ďalšieho udelené.
Právnym základom je § 7 ods. 8 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Toto ustanovenie umožňuje udeliť slovenské štátne občianstvo osobe, ktorá sama nie je slovenským občanom a ktorej aspoň jeden rodič, prarodič alebo praprarodič bol československým štátnym občanom narodeným na území Slovenskej republiky.
Žiadateľ musí preukázať priamu rodinnú líniu k predkovi, ktorý spĺňal zákonné podmienky. Relevantným predkom môže byť:
- rodič;
- starý rodič; alebo
- prastarý rodič.
Nestačí však preukázať iba to, že predok pochádzal zo Slovenska, mal slovenské priezvisko alebo žil na území Slovenska. Rozhodujúce je preukázanie, že bol československým štátnym občanom a narodil sa na území Slovenskej republiky. Túto skutočnosť treba doložiť úradnými listinami, najmä rodným listom predka, prípadne historickými dokladmi o jeho štátnom občianstve.
Občianstvo podľa pôvodu treba odlíšiť od nadobudnutia občianstva narodením. Ak je v čase narodenia aspoň jeden z rodičov slovenským občanom, dieťa spravidla nadobúda slovenské občianstvo narodením bez ohľadu na miesto narodenia. Pri vzdialenejšom predkovi však občianstvo nevzniká automaticky. Žiadateľ musí podať žiadosť o udelenie slovenského štátneho občianstva.
Ani splnenie zákonných podmienok neznamená automatický právny nárok na udelenie občianstva. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pri rozhodovaní prihliada aj na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko a stanoviská príslušných orgánov. Judikatúra zdôrazňuje, že udelenie občianstva je výsledkom správneho uváženia a nejde o subjektívne právo cudzinca.
Významnou výhodou § 7 ods. 8 je, že žiadateľ nemusí pred podaním žiadosti absolvovať štandardný osemročný nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Zákon pri osobe s rodičom, starým rodičom alebo prastarým rodičom, ktorý bol československým občanom narodeným na Slovensku, výslovne umožňuje udelenie občianstva bez splnenia tejto podmienky.
Táto výnimka však neznamená, že žiadateľ nemusí spĺňať žiadne ďalšie podmienky. Naďalej sa posudzuje najmä jeho totožnosť, bezúhonnosť, bezpečnostné hľadisko a existencia preukázanej rodinnej väzby na oprávneného predka.
Pri osobe, ktorá žiada o udelenie slovenského občianstva preto, že jej rodič, starý rodič alebo prastarý rodič bol československým občanom narodeným na území Slovenska, sa neuplatňuje bežná povinnosť preukazovať znalosť slovenského jazyka v rozsahu, ktorý sa vyžaduje pri štandardnom udeľovaní občianstva cudzincom.
To však neznamená, že konanie prebehne bez osobnej účasti žiadateľa. Žiadosť sa podáva osobne a príslušný orgán môže vyžadovať doplnenie informácií alebo ďalších listín potrebných na rozhodnutie.
Žiadateľ musí predložiť dokumenty preukazujúce jeho osobné údaje a celý rodinný reťazec medzi ním a predkom. Typicky ide najmä o:
Zákon výslovne vyžaduje, aby žiadateľ predložil listinu alebo doklad, ktorým preukáže, že jeho rodič, prarodič alebo praprarodič bol československým štátnym občanom narodeným na území Slovenskej republiky.
Pri zahraničných dokumentoch bude spravidla potrebné zabezpečiť ich apostiláciu alebo superlegalizáciu a následne úradný preklad do slovenského jazyka. Presný postup závisí od štátu, ktorý listinu vydal, a od príslušnej medzinárodnej zmluvy.
Žiadosť sa podáva osobne:
- na okresnom úrade v sídle kraja;
- na diplomatickej misii Slovenskej republiky; alebo
- na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.
O udelení občianstva rozhoduje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Okresný úrad, diplomatická misia alebo konzulárny úrad prijme žiadosť, vykoná potrebné úkony a postúpi ju príslušnému orgánu.
Ministerstvo si môže vyžiadať aj ďalšie dokumenty, ak sú potrebné na posúdenie splnenia zákonných podmienok. Ak žiadateľ požadované listiny v určenej lehote nepredloží, konanie môže byť zastavené.
Slovenské štátne občianstvo sa nenadobúda už samotným podaním žiadosti ani vydaním kladného rozhodnutia. Nadobúda sa až prevzatím listiny o udelení štátneho občianstva po zložení štátnoobčianskeho sľubu.
Pri osobe, ktorej aspoň jeden z rodičov, starých rodičov alebo prastarých rodičov bol československým štátnym občanom, je podľa dostupného sadzobníka správny poplatok za udelenie občianstva 30 EUR. Aktuálnu výšku poplatku je však potrebné overiť ku dňu podania žiadosti, keďže sadzobník správnych a konzulárnych poplatkov sa môže meniť.
Nadobudnutie slovenského občianstva po predkoch je možné najmä vtedy, ak žiadateľ preukáže, že jeho rodič, starý rodič alebo prastarý rodič bol československým občanom narodeným na území Slovenskej republiky. Výhodou tejto právnej úpravy je, že sa nevyžaduje predchádzajúci osemročný trvalý pobyt na Slovensku a na žiadateľa sa neuplatní štandardná jazyková podmienka. Zároveň však ide o správne konanie, v ktorom občianstvo nie je automaticky nárokovateľné.
V praxi je rozhodujúca najmä kvalita historických dokumentov. Pred podaním žiadosti je preto vhodné najskôr preveriť rodinnú líniu, dostupnosť matričných a archívnych dokladov a právny status predka v čase jeho narodenia.
