Manželské výživné slúži na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne oboch manželov počas trvania manželstva a nedá sa zmluvne obmedziť ani vylúčiť. Ak si jeden z manželov túto povinnosť neplní, druhý sa môže domáhať jej určenia súdnou cestou, pričom výživné možno priznať najskôr odo dňa podania návrhu na súd. Nárok zaniká rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné alebo smrťou jedného z manželov.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má svoj hmotnoprávny základ v § 71 Zákona o rodine (ZR). Predstavuje základné vyjadrenie manželskej ekonomickej solidarity a v hierarchii vyživovacích povinností má nadradené postavenie voči ostatným druhom vyživovacích povinností (vrátane vyživovacej povinnosti detí voči rodičom).
Existencia tejto povinnosti je striktne naviazaná na trvanie manželstva: Vzniká uzavretím manželstva. Zaniká rozvodom manželstva, jeho vyhlásením za neplatné alebo smrťou jedného z manželov (resp. vyhlásením za mŕtveho). Nevzniká medzi druhom a družkou.
Ide o povinnosť recipročného charakteru. Vzájomná vyživovacia povinnosť sa nedá zmluvne vylúčiť ani obmedziť. Na jej existenciu nemá žiadny vplyv ani zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), či už ide o zrušenie BSM súdom počas trvania manželstva, alebo zmluvné vyhradenie vzniku BSM ku dňu zániku manželstva.
Ak si ktorýkoľvek z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, rozsah môže na podklade návrhu určitého manžela určiť súd. Konanie má výlučne návrhový charakter a manželské výživné je možné priznať len odo dňa začiatku konania (od doručenia návrhu príslušnému súdu).
Hlavným účelom je dosiahnuť v zásade rovnakú životnú úroveň oboch manželov. Nejde o mechanickú rovnosť v podobe rovnakého množstva finančných prostriedkov, ale o požiadavku vychádzajúcu z rovnakého postavenia manželov v právach a povinnostiach.
Čo súd posudzuje pri určovaní výšky výživného?
Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na dôležité faktory na oboch stranách:
Dôvodom býva ekonomická disproporcia medzi manželmi. Tá môže prameniť z:
Súd v každom konaní skúma, či určenie vyživovacej povinnosti nie je v rozpore s dobrými mravmi. Priznanie výživného sa posúdi ako v rozpore s dobrými mravmi najmä vtedy, ak si manžel žiadajúci výživné privodil potrebu výživy vlastným zavinením. Ide predovšetkým o situácie, keď sa uchýlil k:
Návrh musí okrem obecných náležitostí podania obsahovať:
Súd o manželskom výživnom rozhoduje výrokom, v ktorom zaviaže povinného manžela platiť určenú sumu mesačne vopred (spravidla do 15. dňa v mesiaci). Ak vznikol dlh za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia, súd určí aj povinnosť splatiť toto dlžné výživné v mesačných splátkach popri bežnom výživnom, a to pod následkom straty výhody splátok.
Manželské výživné je možné priznať najdlhšie na dobu trvania manželstva a zaniká právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Po zániku manželstva je možné iniciovať samostatné konanie o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ide o odlišný nárok – kým manželské výživné dorovnáva životnú úroveň, príspevok na rozvedeného manžela zabezpečuje iba primeranú výživu.
Zabezpečuje Váš partner spravodlivý podiel na chode domácnosti?
Ak žijete v manželstve s výraznou ekonomickou disproporciou alebo Vám partner odopiera prístup k spoločným finančným zdrojom, máte právo na dorovnanie životnej úrovne. Pomôžeme Vám posúdiť váš nárok na manželské výživné a pripravíme kvalitný návrh na súd.
Dohodnite si nezáväznú konzultáciu.
