Článok objasňuje právny pohľad na problematiku tienenia, svetla a výhľadu v susedských vzťahoch. Zdôrazňuje, že slovenský právny poriadok neuznáva „právo na výhľad“ ako automatickú súčasť vlastníckeho práva. Výnimkou je len situácia, ak je výhľad zmluvne ošetrený vecným bremenom. Pri obťažovaní tienením novou stavbou je kľúčové včas vzniesť námietky v konaní o stavebnom zámere (bývalé stavebné konanie), kde sa posudzujú technické a svetlotechnické predpisy. Civilný súd rieši ochranu pred tienením až vtedy, keď zásah reálne existuje. Pri stromoch súd nemôže zakázať ich výsadbu vopred z dôvodu budúceho tienenia, okrem výnimočných situácií podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy hrozí vážna škoda. Článok sa venuje aj opačnému problému – oslňovaniu umelým svetlom, ktoré judikatúra uznáva ako imisiu, ak znemožňuje riadne užívanie miestností.
Mnohí vlastníci nehnuteľností majú pocit, že „majú nárok“ na slnko a výhľad v podobe, v akej existoval pri kúpe pozemku. Právna realita je však odlišná. Hranica medzi tým, čo musíte ako vlastník strpieť, a tým, čo už predstavuje neprípustný zásah do vlastníckeho práva, závisí od typu zásahu, jeho intenzity a konkrétnych okolností prípadu.
Tienenie môže spôsobovať nielen hustá zeleň, ale aj nová stavba na susednom pozemku.
Konanie o stavebnom zámere - rozhodujúci moment. Pri nových stavbách je kľúčové konať včas. Stavebný úrad posudzuje umiestnenie stavby a odstupy medzi stavbami podľa Vyhlášky o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Ak máte obavu, že plánovaná stavba nebude umiestnená v súlade s právnymi predpismi, je nevyhnutné uplatniť námietky už v konaní o stavebnom zámere. Toto konanie nahrádza pôvodné „stavebné konanie“. V rámci konania môže stavebný úrad požadovať aj svetlo-technický znalecký posudok, ak je potrebné preukázať splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie podľa technických predpisov.
Civilný spor prichádza v úvahu až keď sa zásah prejaví: V civilnom spore podľa Občianskeho zákonníka je situácia odlišná. Súd poskytuje ochranu proti imisiám, ktoré už zasahujú do výkonu vlastníckeho práva, teda proti účinkom, ktoré sa už prejavili (hluk, pachy, nadmerné tienenie existujúcej stavby a pod.).
Výsadba stromov na vlastnom pozemku nie je v počiatkoch nijako limitovaná. Problém nastáva až po rokoch, keď stromy narastú a začnú tieniť.
Hoci „imisia svetlom“ nie je v zákone explicitne definovaná, judikatúra ju uznáva, najmä ak ide o umelé zdroje – silné reflektory, zrkadlá či iné osvetľovacie zariadenia. Pri posudzovaní miery obťažovania sa orientačne vychádza z limitov uvedených vo vyhláške o optickom žiarení v životnom prostredí. Ak intenzita svetla prekračuje bežné medze a znemožňuje riadne užívanie obytných miestností, súd môže rozhodnúť o povinnosti suseda zdržať sa takéhoto konania.
Pre mnohých vlastníkov nepríjemná správa: slovenský právny poriadok neuznáva „právo na výhľad“ ako automatickú súčasť vlastníckeho práva. Ak Vám sused postaví na svojom pozemku stavbu, ktorá Vám zakryje panorámu na krajinu, z právneho hľadiska nejde o zásah do vlastníckeho práva, ktorý by ste mohli napadnúť.
Jedinou výnimkou je situácia, ak máte výhľad právne ošetrený vecným bremenom (t.j. sused sa zmluvne zaviazal, že na určitej časti pozemku nebude stavať alebo sadiť stromy).
Právne služby:
Pomáhame vlastníkom nehnuteľností riešiť situácie, keď zásahy zo susedného pozemku obmedzujú pokojné užívanie ich majetku.
Kontaktujte nás pre nezáväznú konzultáciu.
