Pohľad, že manžel zarábajúci viac peňazí si pri rozvode zaslúži väčší podiel z BSM, je z hľadiska slovenského práva nesprávny. Zákon a judikatúra výslovne stanovujú, že neplatená práca – starostlivosť o deti a obstarávanie domácnosti – je kvalitatívne aj kvantitatívne rovnocenná s finančným príjmom. Nehmotný príspevok totiž vytvára predpoklady na to, aby druhý partner mohol budovať kariéru. Východiskovým pravidlom tak zostáva parita podielov (50/50), pričom k odchýlkam dochádza len pri negatívnych extrémoch (napr. bezdôvodné odmietanie práce či gambling).
Po rozvode a pri následnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) sa veľmi často stretávame s laickým pohľadom na nehmotný príspevok jedného z manželov, zväčša manželky do BSM. Manžel, ktorý zarábal viac (alebo ako jediný nosil domov peniaze, kým druhá strana bola na materskej alebo rodičovskej dovolenke), má pocit, že by mal z majetku dostať väčší podiel. Argument znie zvyčajne takto: „Ja som zarobil na dom aj na autá, ty si bola doma.“ Z hľadiska slovenského práva a stabilnej súdnej praxe je však takýto pohľad zásadne nesprávny.
Občiansky zákonník (§ 150) explicitne stanovuje, že pri vyporiadaní sa berie do úvahy najmä to, ako sa kto staral o deti a obstarával spoločnú domácnosť. Nehmotný príspevok v podobe varenia, upratovania, logistiky okolo detí a rodinného domu či bytu je kvalitatívne aj kvantitatívne rovnocenný s ekonomickým príspevkom (zarábaním peňazí). Dôvod je pragmatický: starostlivosť o deti a domácnosť vytvára nevyhnutné predpoklady na to, aby druhý z manželov vôbec mohol aktívne ekonomicky pôsobiť, budovať kariéru a zarábať peniaze.
Ak by sme znevýhodňovali partnera, ktorý obetoval časť svojej kariérnej trajektórie v prospech rodiny, popreli by sme základný princíp spravodlivosti a rovnosti príspevkov. Právna teória (vrátane rešpektovaných komentárov k Občianskemu zákonníku) aj judikatúra Najvyššieho súdu SR jasne odmietajú závery, podľa ktorých by mal byť človek starajúci sa o domácnosť pri delení majetku ukrátený. Východiskovým bodom pri delení majetku preto zostáva . K odchýleniu (tzv. disparite podielov) dochádza v praxi len výnimočne, a to pri negatívnych extrémoch – napríklad ak by jeden z manželov o rodinu nejavil záujem, prácu bezdôvodne odmietal alebo spoločné peniaze vedomo premárnil (gambling, dlhy).
Prechádzate rozvodom a máte otázky ohľadom delenia majetku?
Každá situácia je jedinečná, no práva oboch manželov musia byť rešpektované. Ak potrebujete jasné odpovede a stratégiu pre Vaše BSM, objednajte sa na právnu konzultáciu.
