Zistite, ako notár postupuje, ak je medzi dedičmi sporné, čo patrí do majetku alebo dlhov poručiteľa, kedy o veci rozhodne priamo a kedy musia dedičia riešiť spor samostatnou žalobou na súde.
Podobná situácia ako pri spore o dedičské právo nastáva aj vtedy, keď je medzi dedičmi sporný majetok alebo dlhy patriace do dedičstva. Túto situáciu upravuje § 198 Civilného mimosporového poriadku (CMP).
Ak notár zistí, že konkrétny majetok alebo dlh je medzi účastníkmi konania sporný, len túto spornosť zaznamená a pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na sporný majetok alebo dlh neprihliada. Inak je to len vtedy, ak o sporných skutočnostiach existuje právoplatné rozhodnutie súdu (napríklad rozsudok, ktorý určil, že vlastníkom veci bol poručiteľ, alebo rozsudok, ktorý niekomu uložil povinnosť zaplatiť dlh) – také rozhodnutie musí notár pri výpočte hodnoty dedičstva zohľadniť.
Zistenie spornosti majetku alebo dlhu nemá taký závažný dopad ako spor o okruh dedičov. Zaradenie alebo nezaradenie majetku či dlhu do dedičstva totiž nemá žiadne účinky voči tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o dedičstve (výnimkou je situácia, keď sa vykonala likvidácia dedičstva). To znamená, že:
Predmetom vyporiadania dedičstva navyše nemôže byť dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa.
Ak je sporná skutočnosť len otázkou právneho posúdenia (teda medzi účastníkmi nie sú sporné samotné fakty), rozhodne o veci priamo notár ako súdny komisár. Ak je však sporná samotná skutková okolnosť, notár – na rozdiel od sporu o dedičské právo – nebude postupovať podľa § 194 CMP a nebude určovať lehotu na podanie žaloby. To, že majetok alebo dlh neboli zaradené do dedičstva, však nebráni dedičom, aby sa svojho práva domáhali samostatnou žalobou – a to kedykoľvek, či už pred skončením dedičského konania, alebo aj po ňom. Ani vydané uznesenie notára nebráni tomu, aby sa niekto domáhal určenia, že vec pôvodne zahrnutá do dedičstva v skutočnosti v čase smrti patrila inej osobe.
Nie je pritom nič neobvyklé, ak sa spor o platnosť právneho úkonu poručiteľa začne riešiť ešte pred jeho smrťou – napríklad ak poručiteľ pod vplyvom silných liekov podpíše darovaciu zmluvu v prospech svojej opatrovateľky. Najčastejšie ide o spory medzi účastníkmi dedičského konania o to, čo do dedičstva patrí, prípadne o spory spochybňujúce prevod majetku poručiteľa uskutočnený počas jeho života.
Frekvetovanou skupinou sporov, ktoré vznikajú v súvislosti s dedičstvom, sú spory týkajúce sa toho, čo všetko do dedičstva patrí. Tieto spory sa priamo v konaní o dedičstve neriešia – ako sme uviedli vyššie, ak notár zistí, že určitý majetok alebo dlh je medzi dedičmi sporný, len túto spornosť zaznamená a pri výpočte čistej hodnoty dedičstva naň neprihliada.
Sporné môže byť napríklad to, či do dedičstva patrí:
ako aj ďalšie sporné skutočnosti týkajúce sa iných predmetov, ktoré môžu byť súčasťou dedičstva – napríklad nárok na vyplatenie mzdy alebo nárok z poistnej zmluvy.
Z tohto výpočtu vyplýva, že v rámci tejto skupiny sporov ide v zásade o dva typy žalôb: žaloby, ktorými sa niekto domáha určenia, že konkrétna vec alebo hodnota patrí do aktív dedičstva, a žaloby, ktorými sa niekto domáha určenia, že konkrétny dlh patrí do pasív dedičstva.
Riešite spor o to, či konkrétny majetok alebo dlh patrí do dedičstva? Posúdime Vašu situáciu a poradíme, či je potrebné podať samostatnú žalobu na súde.
Kontaktujte nás pre nezáväznú konzultáciu.
