Druhá časť série o spore, keď nehnuteľnosť chýba v súpise dedičstva. Zistite, ktorý súd je príslušný takúto žalobu prejednať a prečo sa neuplatní príslušnosť podľa miesta nehnuteľnosti ani podľa miesta dedičského konania.
V predchádzajúcej časti sme sa venovali tomu, o aký typ žaloby ide, keď sa dedičia domáhajú určenia, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V tejto časti sa pozrieme na to, ktorý súd je príslušný takúto žalobu prejednať – teda na otázku miestnej príslušnosti.
Pri posudzovaní miestnej príslušnosti súdu v tomto type sporu prichádzajú do úvahy tri možnosti:
Keďže výlučná miestna príslušnosť má prednosť pred všeobecnou, najprv je potrebné posúdiť, či sa neuplatní niektorá z výnimiek podľa § 20 CSP.
Výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. b) CSP sa uplatní len vtedy, ak ide o spor, ktorý vznikol a trvá v čase priebehu dedičského konania. Ako sme si však vysvetlili v predchádzajúcej časti, žaloba o určenie, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva, nie je sporom vyvolaným samotným dedičským konaním – navyše ju možno podať aj pred začatím dedičského konania, aj po jeho skončení. Z tohto dôvodu sa príslušnosť podľa § 20 písm. b) CSP na tento typ žaloby neuplatní. Táto príslušnosť sa naopak uplatní pri sporoch, ktoré s dedičským konaním priamo súvisia – najmä pri skutkových sporoch o určenie okruhu dedičov podľa § 192 CMP.
Aby sa uplatnila výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. a) CSP, musia byť súčasne splnené dve podmienky: (a) existencia nehnuteľnej veci a (b) existencia sporu týkajúceho sa vecného (napríklad vlastníckeho) práva k nej. Prvá podmienka je splnená bez pochýb – ide predsa o spor týkajúci sa konkrétnej nehnuteľnosti.
Sporné je splnenie druhej podmienky – teda to, či táto žaloba skutočne rieši otázku vecného práva. Niektorí autori sa domnievajú, že áno, najmä ak žalobný návrh znie na určenie, že poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase svojej smrti – v takom prípade by podľa nich šlo o žalobu o určenie vlastníckeho práva poručiteľa k dosiaľ neprededenej veci.
Ako sme však uviedli v predchádzajúcej časti, prikláňame sa k opačnému názoru – teda že nejde o žalobu o určenie vlastníckeho práva. Vlastnícke právo poručiteľa sa touto žalobou určuje len predbežne (ku dňu jeho smrti) a rovnako sa ňou neurčuje ani vlastnícke právo samotných žalobcov. Deklaratórne určiť vlastnícke právo právnych nástupcov po poručiteľovi (ktoré nadobudli jeho smrťou podľa § 460 Občianskeho zákonníka) môže výlučne notár, a to v konaní o dedičstve, prípadne v dodatočnom konaní o dedičstve.
Keďže výsledkom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva žalobcov, ani určenie aktuálneho vlastníckeho práva poručiteľa (ten smrťou stratil právnu subjektivitu), ide podľa nášho názoru o osobitný druh žaloby, ktorá sa vlastníckeho práva dotýka len nepriamo. Z toho dôvodu sa neuplatní ani výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. a) CSP a na konanie bude príslušný všeobecný súd žalovaného podľa § 13 CSP.
Pri sporoch týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci sa tento problém nevyskytuje – tam je vždy príslušný priamo všeobecný súd žalovaného podľa § 13 CSP.
Riešite spor o to, že nehnuteľnosť mala patriť do dedičstva, a neviete, na ktorý súd sa obrátiť? Posúdime Vašu situáciu a pripravíme žalobu na príslušnom súde.
Kontaktujte nás pre nezáväznú konzultáciu.
